Počiatky Zápasníci na obraze Georga Benjamina Luksa z roku 1905. Profesionálny wrestling, definovaný ako zápasenie dvoch bojovníkov o finančnú alebo inú odmenu, bez ohľadu na to, či je výsledok zápasu vopred dohodnutý alebo nie, má veľmi dlhú históriu. Pravdepodobne žiadne iné športové odvetvie nie je staršie ako zápasenie.

Prvé zmienky o ňom siahajú do roku 3000 pred Kr. do starovekého Egypta a Babylonu. Spomínana sa aj v sumerskom Epose o Gilgamešovi a poznali ho aj dávne perzské, čínske a japonské civilizácie. K rozvoju popularity zápasenia prispeli Gréci, keď ho zaradili do programu antických Olympijských hier. Formy zápasenia sa postupne rozvíjali. V 19. storočí vzniklo to, čomu dnes hovoríme grécko-rímsky štýl. Moderný typ zápasenia sa spopularizoval v Spojených štátoch a Veľkej Británii v druhej polovici 19. storočia a vyznačoval sa štýlom „catch-as-catch can style“ (vo voľnom preklade – uchop, ako môžeš). Bol neortodoxný a laxnejší ako gréckorímsky štýl. Bolo dovolené držať súpera nad aj pod pásom, čo gréckorímsky štýl prísne zakazuje. Vznik profesionálneho wrestlingu tak, ako ho poznáme dnes, datujeme ku koncu 19. storočia. K športovej stránke sa pridali prvky zábavy a divadla. Rozmach takéhoto štýlu však nastal až po skončení 2. svetovej vojny. Austrália Profesionálny wrestling sa objavil v Austrálii na počiatku 20. storočia. Hviezdami toho obdobia boli Clarence Weber, Jack Carkeek Clarence Whistler, a Georg Hackenschmidt. Postupne rástla popularita športu, čo bolo do veľkej miery spôsobené hospodárskou krízou po roku 1930. V 50. rokoch prišli do krajiny známi wrestleri zo zámoria a získali pre tento druh zábavy veľké množstvo fanúšikov. Boli to napr. Lou Thesz, Dr. Jerry Graham a Gorgeous George. V 60. a 70. rokov bola najväčšou organizáciou v krajine WCW Australia, kde pôsobili aj Killer Kowalski, Bruno Sammartino a Gorilla Monsoon. Rozkvet wrestlingu v Austrálii negatívne ovplyvnil kriket a jeho veľmi rýchlo sa zväčšujúca popularita. Miestny wrestlingový trh zrazu takmer prestal existovať, čo sa zmenilo až v 80. rokoch vďaka spoločnosti World Wrestling Entertainment. V tých časoch bola Austrália závislá od produktu, ktorý prichádzal zo Severnej Ameriky.

V roku 1978 zanikla WCW Australia a v krajine fungovali už iba malé lokálne organizácie. Japonsko Rikidōzan bol veľkou japonskou hviezdou v 50. rokoch. Často je označovaný ako "otec" japonského wrestlingu. Populárnym termínom na označenie profesionálneho wrestlingu v Japonsku je puroresu. Ženský wrestling sa označuje ako joshi puroresu. Dominantné štýly japonského wrestlingu sa objavili v dvoch najväčších organizáciách krajiny. New Japan Pro Wrestling, ktorú založil bývalý wrestler WWE Antonio Inoki, presadzoval takzvaný „strong style“, simulujúci prvky z bojových športov. Zápasníci využívali rôzne kopy a údery. Dôraz sa kládol na tzv. sumbission wrestling, využívajúci chmaty, ktoré nútia súpera vzdať sa. K najvýznamnejším wrestlerom histórie NJPW patria Masahiro Chono, Keiji Mutoh, Shinya Hashimoto a Yuji Nagata. All Japan Pro Wrestling, na čele ktorého stál Shohei Baba, uplatňoval štýl zvaný „King's Road“ (Kráľovská cesta). Tento spôsob má korene v americkom wrestlingu, najmä v National Wrestling Alliance, a do Japonska ho priviezli wrestleri ako Dory Funk, Jr., Terry Funk a Harley Race. „King's Road“ kládol veľký dôraz nielen na samotný zápas, ale aj na prácu mimo neho a vytváranie rôznych príbehov k zápasom. K rozvoju AJPW prispeli najmä Mitsuharu Misawa, Toshiaki Kawada, Kenta Kobashi a Akira Taue. V priebehu 90. rokov si tri štýly – shoot style, lucha libre a „garbage“ – získali veľkú popularitu na nezávislej scéne, čo viedlo k miešaniu rôznych štýlov v takmer všetkých organizáciách na začiatku 21. storočia. Od svojich začiatkov oslovil japonský wrestling široké publikum. Zápasy Rikidōzana v 50. rokoch, ktoré vysielala TV Nippon, lákali obrovské davy ľudí a boli vysielané na veľkoplošných obrazovkách v Tokiu. Japonské televízne spoločnosti mali o wrestling veľký záujem. NTV vysielala zápasy, ktoré organizoval Giant Baba a Asahi zápasy organizované Antoniom Inokim. V roku 2000 vznikla spoločnosť Pro Wrestling NOAH, ktorú založil Mitsuharu Misawa a ďalší wrestleri, ktorí opustili AJPW. V súčasnosti sa stretáva japonský wrestling s poklesom diváckeho záujmu a programy NOAH a NJPW sa vysielajú v nočných hodinách. Príchod káblovej televízie a pay-per-view programov, naopak, umožnil vzostup nezávislým spoločnostiam. Od počiatku je puroresu závislé od wrestlerov z iných krajín, najmä zo Severnej Ameriky.

V dôsledku zavedenia lucha libre do japonského wrestlingu nastala invázia wrestlerov z Mexika. Najpopulárnejším mexickým zápasníkom v Japonsku je Mil Máscaras, ktorému je pripisované zavedenie leteckých prvkov do japonského wrestlingu. Mexiko Blue Demon Jr. vs. El Hijo Del Santo. Na začiatku 20. storočia bol wrestling v Mexiku regionálnym fenoménom. Zmena nastala v roku 1933, keď Salvador Lutteroth založil spoločnosť Empresa Mexicana de Lucha Libre. Lucha Libre, ako Mexičania wrestling nazývajú, sa dá voľne preložiť ako „voľný boj“. Veľký vplyv na rozvoj profesionálneho wrestlingu v Mexiku mala v 50. rokoch televízia. Zápasy sa vysielali po celej krajine, nastal explozívny nárast popularity športu. V roku 1942 sa lucha libre navždy zmenil, keď sa v ringu objavil po prvý raz muž so striebornou maskou, známy ako El Santo (Svätý). Vďaka svojim zápasníckym schopnostiam a tajomnej osobnosti sa stal veľmi rýchlo najpopulárnejším luchadorom v Mexiku. Jeho kariéra trvala takmer päť desaťročí, počas ktorých sa stal ľudovým hrdinom a pre mnohých aj symbolom spravodlivosti, vďaka svojmu vystupovaniu vo filmoch. Ďalším wrestlerom, ktorý spopularizoval lucha libre, je Gory Guerrero, ktorý vymyslel veľké množstvo chmatov a úderov, ktoré sa využívajú dodnes. Blue Demon, vrstovník El Santa a jeho najväčší súper, a Mil Máscaras (Muž tisícich masiek) obohatili wrestling o letecké a akrobatické prvky. Najväčšími spoločnosťami v krajine sú Asistencia Asesoría y Administración (AAA) a Consejo Mundial de Lucha Libre (CMLL). Mexicky štýl wrestlingu je typický veľkým počtom leteckých manévrov, zatiaľ čo v USA sa viac využívajú silové prvky.

Už v roku 1930 sa objavila v mexickom wrestlingu po prvý raz ľahká váha (peso semicompleto), ktorá dala príležitosť aj fyzicky menej zdatným zápasníkom. Menší a atleticky skvele pripravení wrestleri sa stali v ďalších rokoch symbolom lucha libre. Tento štýl preslávili Rey Mysterio, Jr., Juventud Guerrera, Super Crazy a Místico. Typickým prvkom mexického wrestlingu sú masky (mascaras), ktoré boli po prvý raz použité už v počiatkoch lucha libre a pre Mexičanov majú historický význam datovaný od čias Aztékov. Pôvodne boli masky veľmi jednoduché, obsahovali zväčša jednu farbu. V súčasnosti sú oveľa pestrejšie a navrhnuté tak, aby evokovali obrazy zvierat alebo bohov a hrdinov z antických čias. Prakticky všetci mexickí wrestleri začnú kariéru s maskou, no veľké množstvo sa neskôr odmaskuje. Masky sú považované za „posvätné“, a to až do takej miery, že ich odstránenie zo súperovej hlavy počas zápasu môže viesť k diskvalifikácii. Počas svojej kariéry sa maskovaný luchadori často objavujú vo svojich maskách aj na verejnosti. El Santo nosil svoju striebornú masku až do smrti, bol v nej aj pochovaný. Existuje špeciálny typ zápasu, tzv. luchas de apuestas, kde porazený príde o svoju masku a odhalí svoju identitu. Pre wrestlerov to znamená vždy veľké poníženie. Prvý takýto zápas sa odohral už 4. júla 1940 medzi Octaviom a Murciélagom. Spojené kráľovstvo Na prelome 19. a 20. storočia bol wrestling predstavený britskému publiku ako súčasť podujatia, na ktorom sa zúčastňovali kulturisti a „silní muži“. Jednou z prvých hviezd bol bývalý baník Jack Carkeek. Veľký vplyv na rozvoj profesionálneho wrestlingu v Anglicku mal estónsky gréckorímsky zápasník Georg Hackenschmidt. Iný amatérsky zápasník Sir Atholl Oakley sa spojil s Henrym Irslingerom a vytvorili prvú wrestlingovú organizáciu vo Veľkej Británii. Po 2. svetovej vojne sa začínalo prakticky odznovu.

Dôležitým momentom bola spolupráca s National Wrestling Alliance, ktorá založila v roku 1952 spoločnosť Joint Promotions, zoskupujúcu viaceré organizácie. Wrestling sa postupne dostal do televízie a získal si veľkú popularitu. Vznikalo množstvo malých, nezávislých organizácií. Prudký rozmach v britskom wrestlingu zapríčinil Shriley Crabtree, známy pod prezývkou „Big Daddy“. Dodnes je považovaný za najväčšieho britského zápasníka všetkých čias. V súčasnosti zažíva wrestling v Spojenom kráľovstve krízu. V krajine existuje viacero nezávislých spoločností, no v médiách dostávajú len minimum priestoru. V roku 2005 sa snažila televízna spoločnosť ITV oživiť popularitu wrestlingu tým, že začala v sobotnom hlavnom vysielacom čase vysielať reláciu s názvom Celebrity Wrestling, kde sa objavovali známe osobnosti. Tento koncept však nebol úspešný. Spojené štáty Frank Gotch, prvá hviezda amerického wrestlingu. Inscenované zápasy sa v Spojených štátoch objavili po prvý raz v období po občianskej vojne, v druhej polovici 19. storočia. Wrestling bol súčasťou karnevalových a cirkusových predstavení. Na prelome storočí bol wrestling ovplyvnený Martinom "Farmer" Burnsom a jeho žiakom Frankom Gotchom. Burns bol bývalým zápasníkom a absolvoval vyše 6 000 zápasov. Zároveň bol trénerom Gotcha, ktorý je považovaný za jednu z prvých amerických športových hviezd. Gotch sa stal prvým svetovým šampiónom potom, čo porazil európskeho šampióna Georga Hackenschmidta v rokoch 1908 a 1911. Historici zaraďujú tieto zápasy medzi najdôležitejšie vo wrestlingovej histórii. V rokoch 1915 – 1920 zažil profesionálny wrestling dramatický pokles popularity, pretože vznikli pochybnosti o tom, či je to skutočný šport. V roku 2013 navyše ukončila kariéru najväčšia hviezda Frank Gotch. V reakcii na tieto skutočnosti vytvorili profesionálni wrestleri Ed Lewis, Billy Sandow a Toots Mondt vlastnú organizáciu pod názvom „Gold Dust Trio“. Pomohli spopularizovať tag tímové zápasy, zaviedli nové taktiky ako rozptyľovanie rozhodcu počas zápasu, aby bol wrestling vzrušujúcejší. Popularita ich organizácie dosiahla vrchol v rokoch 1920 – 1925. V roku 1948, potom, čo si wrestling získaval čoraz viac fanúšikov, sa rozhodli nezávislé spoločnosti vytvoriť spoločnú konfederáciu s názvom National Wrestling Alliance (NWA). Koncom 40. rokov sa rozhodol Lou Thesz zjednotiť rozličné svetové tituly do jedného „World Heavyweight“ titulu. Po príchode televízie začal byť wrestling vysielaný celonárodne. Bolo to obdobie obrovského rozmachu profesionálneho wrestlingu, ktoré sa dodnes nazýva „Zlatou érou“. Najväčším podporovateľom bola televízna spoločnosť DuMont Television Network. Dominantné postavenie mala NWA organizujúca množstvo propagačných akcií. Mala však aj svojich odporcov, ktorí ju obvinili z toho, že bráni inovačným zmenám vo wrestlingu.

V roku 1960 vznikla konkurenčná organizácia American Wrestling Asscociation (AWA), ktorá sa stala najpopulárnejšou v krajine. V New Yorku bola založená World Wide Wrestling Federation (WWWF), premenovaná na WWF v roku 1979. Vincent K. McMahon, majiteľ World Wrestling Entertainment. V 70. rokoch znovu prišiel pokles popularity profesionálneho wrestlingu. WWWF dostala veľkú ranu, keď sa jej šampión a najväčšia hviezda Bruno Sammartino vrátil do NWA. V roku 1973 však prišiel do WWWF André the Giant a zastal jeho miesto. Obdobie 80. rokov je známe ako „wrestlingový boom“. Wrestling si získal vďaka televízii veľkú popularitu medzi mladými divákmi. Veľký rozmach zažila World Wrestling Federation (WWF), ktorá sa stala synonymom profesionálneho wrestlingu a zároveň organizáciou s monopolným postavením. Jej majiteľ Vincent K. McMahon začal presadzovať na označovanie wrestlingu nový termín „športová zábava“. Hviezdou tých rokov bol Hulk Hogan, ktorý sa stal symbolom spoločnosti. Dôležitým momentom bolo vytvorenie tzv. Rock 'n' Wrestling Connection, ktorý mal spájať wrestling a svet hudobného priemyslu. WWF si získala pozornosť divákov vďaka účasti Cyndi Lauper v jej programoch, niektorí wrestleri sa objavili v hudobných videoklipoch.

V roku 1985 sa v Madison Square Garden uskutočnil prvý ročník WrestleManie, ktorá sa stala v ďalších rokoch najveľkolepejším wrestlingovým podujatím na svete a vlajkovou loďou WWF. NWA a AWA vytvorili alianciu so snahou zvrhnúť dominantné postavenie WWF. V roku 1986 však AWA zanikla. WrestleManiu III v roku 1987 sledovalo 93 173 divákov. WrestleMania mala veľký vplyv na rozvoj tzv. pay-per-view programov. V ďalších rokoch sa k nej pridali Surivor Series, Royal Rumble a SummerSlam. V roku 1988 premenoval Ted Turner Jim Crockett Promotions na World Championship Wrestling (WCW), ktorá sa stala v ďalších rokoch hlavným konkurentom pre WWF. WCW si získavala čoraz viac divákov a v rokoch 1997 – 1998 dokázala prelomiť monopolné postavenie WWF na trhu. Tá bola nútená pristúpiť k zmenám.

Nastalo obdobie, v ktorom sa začalo v programoch WWE objavovať viac násilia, krvi a brutality, nazývané Attitude era. Obraz WCW sa zmenil v roku 1993, keď bol Eric Bischoff menovaný viceprezidentom spoločnosti a získal do svojich radov bývalé hviezdy WWF. V pondelok vysielala WWF program s názvom Monday Night Raw. WCW začala neskôr vysielať v ten istý deň WCW Monday Nitro. Tieto súboje o televízneho diváka dostali pomenovanie Monday Night Wars. Významné postavenie mala aj spoločnosť Extreme Championship Wrestling (ECW), ktorá sa vyznačovala tvrdším a brutálnejším štýlom wrestlingu. Získala si veľkú popularitu hlavne medzi divákmi vo veku 18 – 25 rokov. Programy WCW a WWF dosahovali ratingy 5,0 a vyššie. V roku 2001 bola WWF nútená zmeniť svoj názov na World Wrestling Entertainment (WWE). WCW a ECW sa dostali do finančných problémov a WWE svojich najväčších konkurentov odkúpila a znovu získala monopolné postavenie. V ďalších rokoch vznikli nové spoločnosti, ktoré sa snažia vytvoriť alternatívu a zaplniť medzery na wrestlingovom trhu. Najúspešnejšie z nich sú Total Nonstop Action Wrestling a Ring of Honor, ktoré vznikli v roku 2002. Rozmach zažívajú aj nezávislé organizácie ako napr. Combat Zone Wrestling.